Kvapky, kvapky dúhy

Autor: Dana Davidikova | 13.8.2012 o 9:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  60x

Kvapky padajú. Kvap, kvap. Neprestávajú. Aké skvelé len tak si kvapkať. Prekvapkať sa vzduchom až do poslednej chvíle a potom sa rozpŕchnuť na tvrdom zemskom povrchu. Čo po nich zostane? Predsa ďalšie a ďalšie kvapky. Budú v mláke , potom sa stratia, v oblakoch precestujú svet a zas len kvapkajú.

Je to zaujímavé. Kvapkať! Čo je dôležitejšie ako kvapkanie? Dáva pocit istoty, že môžeme žiť. Čo by dal človek na púšti za ten zvuk? Kvap -život, kvap –život .... Pršalo. Videla som to zo štrbiny vo vchode stanu . Počula som zvuk dažďa. Kvapky. Kvap. Obzrela som sa ponad rameno ako spí. Schúlený do svojho sna, v ktorom sa mu možno sníva o tom ako kvapka padá z listu. Nechcela som ho rušiť. Chcela som si užiť pohľad na jeho tvár. Ústa mal pootvorené a štrbinkou medzi perami mu bolo vidieť zuby. Jeho vlasy zoradené do rozhádaných chumáčov sa nepravidelne odpudzovali , ako magnety s opačnými pólmi .Musela som sa potichu zasmiať .Bol smiešny. Bol tak rozkošne smiešny, že som si pripadala ako idiot. Toľko krásy pokope je asi iba v kvapkách. Začal sa prebúdzať. Trhlo mu kútikom úst , ako vždy a oči sa mu otvárali. Ja som svoje oči zavrela. Z časti preto, lebo som nechcela prísť o zvuk kvapiek a z časti preto, lebo viem , že aj on sa na mňa rád pozerá. Zaspávala som pri zvuku kvapiek zmiešaným so zvukom jeho stlmeného dychu pri mojom ľavom líci. Prebúdzala som sa pri rannej filharmónii vtáctva, ktoré oslavovalo koniec kvapkania. Stupídne vtáky!

-Chrápeš..

-Čo??

Hneď som musela otvoriť oči. Ako zistil , že nespím?

-Keď spíš. Chrápeš. Chrápeš ako keď hrmí.

-Nie si trochu drzý?

-Nemyslím.

Úplne ma prebral. Aj z chrápania, zo sna, zo všetkého.

-Ty nechrápeš?

-Nepočujem sa.. Ty mi povedz. Ty ma sleduješ a uchechtávaš sa.

Začervenala som sa. Asi ma prichytil no čo už.

-Uchechtávam?

-Chichoceš, smeješ či ako..

-Ale ja nechrápem.

-Niekedy ťa nahrám.

Kútik sa mu skrútil a na tvári mal ironický úškľabok.

-Tsss.

Otočila som sa s úsmevom, rozhodnutá hrať urazenú. Prepánajána !!! Ja nechrápem.

-Prepáč mi- povedal zronene, že som sa musela otočiť –ale pravda nie je hriech. Tak ale toto už nie! Čo si myslí , že som. Ako postrelený leňochod som sa začala driapať zo spacáku.

Vo vedľajšom stane celé osadenstvo ešte spalo. Nezaujímalo ich, že vonku tak nádherne prší, a že zmeškajú jeden zo zázrakov prírody v podobe dúhy. To je najkrajší zážitok z dažďov. Vždy sa ukáže dúha. A moja dúha ku mne prišla , objala ma a sledovala so mnou kvapkajúce kvapky. A aby som bola spokojná ,povedal mi, že chrápem veľmi pôvabne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?