Pocit slobody?

Autor: Dana Davidikova | 12.8.2012 o 14:32 | (upravené 12.8.2012 o 21:33) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  135x

Takze ako to vlastne je s tymi teenagermi, ktorych hlavnym zivotnym kredom je dat sa dole v piatok ,prespat sobotu  a s hlavou na zachodovej mise rozmyslat ako to spravime nabuduce , aby sme si neovracali tie nove vansky , kvoli ktorym sme sa tak nazalepovali kartonovych skatul? Co nas , mladych , krasnych a v neposlednom rade i talentovanych ludi zenie k tomu , aby sme sa po jedenastej hodine a priznajme aj skor , valali a premiestnovali tmavym prazdnym mestom v podgurazenom stave v spolocnosti nasich nemenej podgurazenych kamaratov? Je to s najvacsou pravdepodobnostou super pocit spolupatricnosti, ktory citime s kazdym novym promile. Alebo snad nie ?

Prave som sa vratila z rocneho pobytu v UK. Super pocit nadradenosti z dobre zvladnuteho jazyka mi prekazili moji rodicia , hned po vstupe do priletovej haly, kde mi naznacili , ze som sa snad nejako zvacsila. Sebavedomie nulove a pocit uzkosti vystriedala unava a tuzba po nicnerobeni . Akoby sa nic nezmenilo.

Tak som teda chudla a vyhybala sa kazdej prilezitosti na stretnutie s mojimi kamaratmi az  do chvile , ked som schudla na svoju predchadzajucu vahu . Trvalo mi to tri tyzdne a stalo nevysvetlitelnu silu volepri jedeni belkovinovych gebuzin.Ziadna vyhra ,ale napokon som schudla tych osem kil.

Potom sa stala radikalna vec a konecne som sa stretla so svojimi milovanymi spoluziakmi z gympla.Opojeni vzajomnymi sympatiami a navalmi stastia sme sa zvitali a kedze sme spravni slovensky lud , najznamejsi sport Slovenskej Republiky: slovenska hadzana nesmel chybat. Po prvej polhodine nas bolo o polovicu menej a po tej druhej som zostala sama. Sama  s mojimi styrmi poldecakmi v  krvnom obehu,zacinajucimi pocitmi zavratu, navalmi nekontrolovatelneho smiechu do ,ktoreho ma vyprovokovala  vlastna bezmocnost a davom ludi tancujucich na nejaku strasne kultovu skupinu.

Ako som postupne trezvela v pritomnosti mojich skvelych kamaratov a sucastne blizkej rodiny, zacali sa objavot moji spoluziaci. Stastne opite tvare sa roztahovali v nekontrolovatelnych krcoch  grimas. Na prahu osemnasteho roku sa cloveku ani velmi nechce filozofovat o citoch a vzajomnych sympatiach ,no s alkoholom v krvi to ide nejako lahsie. Tak nejak vysvitlo , ze sa ma rad kazdy s kazdym. Jozka s Patom , Pato s Moncou, frog-face s duck-face atd..... Ako spravny outsider spomedzi nastrocnych som ich len pozorovala ako sa v opitom stave a s pocitom Heraklovskej sily uberaju ruka v ruke za stromy do nedalekeho lesika, ako si vymienaju ustne bakterie a ako sa snazia dokazat ,ze predsa len oni su ta buduca generacia a uz teraz sa stveraju do vysin dozreteho poznania. Kombinacie to boli vskutku zaujimave  a pre obycajneho pozorovatela dokonca absurdne. Ale snad len ja ako outsider som mohla a bola  som popravde schopna rozozat zlomky osobnosti ukrytej v kazdom jednom individuu.

Vsetko ma svoj dovod  aj tento clanok ho ma . Ma ho aj ked si snad hovorite ze nie. Neberiem vam to. Skutocnostou vsak zostava , ze mlady ludsky charakter potrebuje zazit alkoholom omameny pocit stastia , pred dosiahnutim plnoletosti. Bez toho by sme neboli ludmi a nenaplnali by sme jeden dolezity zamer  nasej existencie a to je vzpieranie sa vseobecnej mienke , porusovanie pravidiel , bezhlave chapanie , pisanie , uvazovanie, hlupe filozofovanie bez kusku hanby ,srdca, pritomnej mozgovej cinnosti ci opatrnosti v reci. My teenageri chceme rozbit okno na budove muzea , zacat v nom pracovat ako za trest , najst svoju zivotnu lasku, vycestovat do Arktidy a skoncit v najblizsom obchode s oblecenim , tabakom alebo cyklistickymi potrebami. Chceme najst logiku v uplne nelogickom premyslani, chceme sa lisit , no sucasne zostat v spojeni, chceme menit svet a odhalovat tuzby druhych, nazriet do vody a vidiet krajinu zrkadiel. Najdeme to v zlomkoch . Tak ako za stromami v lese drziac sa za ruky a sepkajuc nasej zivotnej festivalovej laske vyznanie, hlasom zafarbenym borovickou spievat a len rano zistit , ze sme prisli o hlas tak ako Ariel ( mala morska vila). A chceme verit ,z e svet je romanticky, jedinecny , zamerany na nas a tuzby , vasne a lasky. Sustredujuc sa na hviezdy, zit svoj zivot  nie realitu a chapat nie ucivo na skolach ale rebelstvo  v kvapke dazda ktora ako to na Slovensku byva  pada hlavne v dnoch festivalov , na ktore sme sa cely rok tesili.

Dovod preco teenageri piju : rebelstvo proti vlastnej bytosti romanticky prepojene s dokonalou harmoniou,ktoru chceme dosiahnut.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Po rokoch idú nástenkári pred súd.


Už ste čítali?